Neexistuje jednoznačná odpoveď na túto otázku. Rozhodnutie, ktorý čistiaci prostriedok je najlepší ovplyvňuje veľa faktorov. Materiál predmetu, odstraňovaná špina, teplota kúpeľa, dĺžka čistenia, odmasťovanie, životné prostredia, atď., Toto všetko sa musí brať do úvahy pri konečnom rozhodovaní. Základom je aby ste predmet mali čistý tak aby nasledujúce procesy predúpravy boli účinné. Informujte sa prípadne u svojho dodávateľa predúpravných procesov na správny spôsob postupu.
Dostupné sú práškové alebo tekuté čistiace prostriedky. Na anorganické (kovové) nečistoty sú najvhodnejšie kyselinové čistiace prostriedky. Alkalické čistiace prostriedky sa doporučujú na organické nečistoty. Neutrálne čistiace prostriedky sa môžu použiť na odstránenie nečistôt z povrchov, ktoré reagujú so silnými kyselinovými alebo alkalickými čistiacimi prostriedkami (hliník alebo zinok). Čistiace prostriedky rozpúšťajúce olej sa vyžadujú pri vysokej miere znečistenia olejom vo vani. Informujte sa prípadne u svojho dodávateľa predúpravných procesov na správny spôsob postupu.
Existuje viacero spôsobov na zistenie úrovne čistoty. Najpoužívanejším je tzv. „vodný“ test. Tento test pozostáva z vizuálnej kontroly či voda plne pokrýva čistú časť, alebo či odstupuje od častí povrchu (ako voda na navoskovanom aute). Ostatné testy môžu zahŕňať stieranie bielou handrou, test s kvapkami alkoholu, alebo ďalšie sofistikovanejšie laboratórne testy. Znovu Vám môže pomôcť Váš dodávateľ predúpravných procesov.
Slúži ako prechodný náter, pri ktorom sa aplikuje zriedený roztok kyseliny fosforečnej a fosforečných solí striekaním alebo ponáraním. Chemicky reaguje s povrchom predmetu, ktorý bude striekaný tak aby sa vytvorila vrstva nerozpustného kryštalického fosfátu. Tento proces vytvorí povrch, ktorý je pevne priľnavý k základnému kovu, poskytuje vylepšenú ochranu proti korózii a pomáha práškovej farbe lepšie sa prilepiť. Poskytuje dobrý základ pre nános prášku a tak má naaplikovaný predmet dlhšiu životnosť.
Najčastejšie používanou predúpravou pri práškových farbách je železné fosfátovanie. Môže byť použité takmer na akýkoľvek povrch. Prášková farba tak často poskytuje lepší výsledok ako tekutá farba pri rovnakej predúprave. Pri mimoriadne vysoko kvalitných aplikáciách sa môže použiť zink-fosfátovanie. Avšak tento proces je nákladnejší, používa ťažké kovy a môže zanechať výrazné usadeniny. Čistenie vyžaduje potom dodatočné kroky oproti železnému fosfátovaniu.
V prvom rade treba určiť, či sa niečo zmenilo v kvalite natieraného predmetu. Toto zahŕňa samotný materiál ako aj nečistoty na ňom. Následne treba určiť či sa niečo zmenilo v procese čistenia. Zvýšenú pozornosť treba venovať samotnému čisteniu. Mnoho problémov je spôsobených práve neefektívnym čistením. Hľadajte správne koncentrácie, správny otvor trysky, teplotu a čistotu po oplachu. Ak čistenie je dostatočné, preverte či predúpravový náter je taktiež v poriadku. Často sa vyskytujú vizuálne zmeny, ak sa zmení predúprava. Môže sa to prejaviť zmenou odtieňa, objavením sa škvŕn, atď. Pamätajte, že zmeny predúpravy môžu byť spôsobené aj nedostatočným čistením. A na záver, skontrolujte kvalitu splachovanej vody. Znečistená voda na oplachovanie môže zanechať sedimenty soli, ktoré výrazne znížia efektivitu fosfátovania a to môže ovplyvniť priľnavosť náteru.
Prakticky žiadna prášková farba nie je nebezpečný odpad. Metódy zneškodňovania odpadu práškovej farby sú vo väčšine krajín rovnaké ako pre bezpečný odpad. Avšak môžu sa vyskytnúť rôzne výnimky a mali by ste kontaktovať svojho dodávateľa práškovej farby za účelom získania vhodných informácií o zneškodnení. Vždy konzultujte a prispôsobte zneškodňovanie odpadu podľa požiadaviek platných zákonov a nariadení v danej krajine.
Skladovanie práškových farieb počas niekoľkých mesiacov je bežnou praxou. V ideálnom prípade by mal byť prášok skladovaný v optimálnych podmienkach pri menej ako 25 ?C, a približne pri relatívnej vlhkosti 50-60 %. Pri takýchto podmienkach väčšina práškových farieb je použiteľná po dobu minimálne jedného roka. Neskladujte práškové farby v blízkosti vykurovacích telies ako je pec, čistička, kotol, ohrievač, atď. Balenie práškovej farby je navrhnuté tak aby chránilo obsah pred stvrdnutím, čo by mohlo spôsobiť hrudky, ktoré sa veľmi ťažko rozbíjajú. Nevrstvite obaly, ktoré sú poškodené alebo zničené.
Niektoré prášky so špeciálnym vzhľadom, použitím alebo vypaľovacími vlastnosťami môžu byť citlivejšie na skladovacie podmienky a vyžadujú väčšiu pozornosť pri skladovaní..
Efekt Faradaydovej klietky vznikná pri striekaní častí, ktoré sú nerovnomerné, majú vnútorné rohy, rôzne spoje alebo výbežky na povrchu. Faradayova klietka je miesto na predmete kde vonkajšie elektrické pole nepenetruje. Aplikácia práškovej farby na takýto „nerovnomerný“ povrch je preto často komplikovaná.
Pre úspešnú aplikáciu farby na takéto oblasti musia byť dodržané nasledovné podmienky: prášok musí byť dobre nabitý, prúd vzduchu musí byť dostatočný na dopravenie prášku medzi nerovnosti, ale nie prebytočný, aby sa zabránilo usadzovaniu prášku a vonkajšie elektrické pole musí byť kontrolované tak aby sa redukoval efekt tlaku práškových častíc a zbytočné usadzovanie na hranách Faradayovej klietky.
Sú dve podmienky ktoré musia byť splnené aby sa dosiahlo požadované vypálenie práškovej farby. Prvou je teplota uvádzaná ako teplota kovu, druhým je čas. Požiadavky času/teploty jednotlivých práškových farieb musia byť dodržané tak aby sa dosiahlo plné vypálenie. Vypálená termosetová prášková farba pri ďalším nahriatí už znovu nezmäkne. Pre zabezpečenie správneho času a teploty, je často dobré použiť zariadenie Datapaq alebo podobný prístroj na poskytovanie adekvátnych údajov.
Priľnavosť vo veľkej miere závisí na čistote podkladu, na vhodnom výbere a prevedení predúpravy a na vhodnom tavení a vypaľovaní práškovej farby. Priľnavosť sa môže testovať viacerými spôsobmi. Najbežnejšou používanou metódou je mriežka a páska. Pri tejto metóde sa robia krížové rezy do náteru. Následne sa prilepí páska na narezaný náter a rýchlym pohybom sa strhne. Priľnavosť sa potom meria schopnosťou náteru zostať a neoddeliť sa od povrchu.
Práškové farby sa odlišujú svojou schopnosťou poskytovať medzivrstvovú priľnavosť po pretretí. Epoxidové práškové farby sú tvrdšie a viac náchylné na problémy pri priľnavosti medzi vrstvami, obzvlášť ak boli prepečené. Na druhej strane, polyesterové a epoxi-polyesterové hybridy sa zvyčajne pretierajú dobre.
Výber náteru by sa mal byť výsledkom spolupráce medzi konečným spotrebiteľom a výrobcom (dodávateľom). Pri vývoji náteru pre určenú aplikáciu musí výrobca brať do úvahy veľké množstvo faktorov. Napríklad, ak sa vyžaduje náter s vysokou tvrdosťou a odolnosťou voči poškodeniu spolu s odolnosťou voči vplyvom počasia, potom môže byť znížená napr. pružnosť. Ak sa vyžaduje vynikajúca chemická odolnosť, môže byť potom upravená odolnosť voči poveternostným vplyvom a žltnutiu pri prepálení. Len keď sa zoberú do úvahy všetky požiadavky na určitú aplikáciu, môže následne výrobca doporučiť vhodný typ práškovej farby.
Prípravný čas je čas potrebný na dosiahnutie požadovanej teploty vypaľovaného povrchu. Kľudová doba je čas požadovaný na podržanie teploty povrchu pri vypaľovaní. Tieto časy a teploty sú uvedené v rozpise vypaľovania pre práškovú farbu.
Pri niektorých aplikáciách je možná skrátená vypaľovacia doba pomocou zrýchleného ohrievania podkladu na vyššiu vypaľovaciu teplotu za účelom kratšej kľudovej doby.
Popri vhodnom uzemnení, najdôležitejším faktorom je čistý stlačený vzduch. V systéme práškových farieb hrá vzduch dôležitú úlohu. Prášok sa fluidizuje vzduchom, tlačí sa do pištolí pomocou vzduchu a filtre zásobníkov spätne čistia prúdy vzduchu. Vo všeobecnosti, vhodnými podmienkami na začiatok aplikácie sú minimálne +2 ?C nad rosným bodom a menej ako 0.1 ppm nečistôt alebo oleja.
Konzultujte to vždy so svojím dodávateľom kompresora. Mali by ste mať kvalitný olejový a vodný extraktor, spolu so systémom chladenia alebo sušenia. Pri výbere ktoréhokoľvek systému sa doporučuje používať olejový filter s automatickým odtokom a časticový filter.
Drenážne extraktory kontrolujte denne a vnútorné filtre kontrolujte mesačne. Vymieňajte perly v sušičke podľa potreby a chladiče servisujte raz za rok. V závislosti od veľkosti a objemu sa môže používať automatický indikátor na zabezpečenie včasnej výmeny alebo vyčistenia filtra. Aj tu platí že je to potrebné konzultovať s výrobcom.
Inštalujte sušičku čo najbližšie ku kabíne ako je to možné, ale nie priamo do práškovej miestnosti. To zminimalizuje schopnosť vzduchu tvoriť vlhkosť v hadici keď putuje do striekacej kabíny.
Nie, nemal by byť. Ak je priestor príliš chladný, môže sa tvoriť kondenzát v potrubiach a ventiloch a kvapkať na predmety alebo do kabíny.
Pištole by mali byť čistené po každej výmene farby. Na konci dňa by ste mali očistiť pištoľ, pumpu a hadicu aby sa predišlo vniknutiu vlhkosti do prášku a taktiež zanášaniu zariadení pred ďalším použitím. V závislosti od objemu striekaného prášku medzi výmenou farieb je potrebné kontrolovať opotrebované súčiastky a potrebu ich výmeny raz do týždňa.
Doporučuje sa vymeniť hadicu na prášok aspoň raz do roka v závislosti od opotrebenia vplyvom prášku alebo v prípade ak je znečistená. Je potrebné často kontrolovať praskliny alebo iné poškodenie, ktoré môžu skrátiť životnosť samotnej hadice.
Umiestnite tyč vertikálne do zeme a pripevnite uzemňovací pás (drôt) priamo do kabíny. Kontaktujte prípadne poverené a oprávnené firmy pre montáž takýchto zariadení. Štandardne je uzemňovacia tyč doporučená z medeného materiálu.
Predupravené alebo pretreté časti môžu byť izolované s 25 až 50 mikrometrami náteru. Prášok sa začína odpudzovať pri 100 až 125 mikrometroch. Znížte napätie pištole (Kv) aspoň na polovicu aby sa predišlo odpudzovaniu alebo spätnej ionizácii nového práškového materiálu. Takisto to konzultujte s výrobcom prášku aby sa zabezpečila vhodná priľnavosť medzi jednotlivými vrstvami.
Plán vypaľovania práškovej farby je jedným z najdôležitejších informácií pre úspešnú formuláciu práškovej farby. Použitie nesprávnych parametrov vypaľovania môže spôsobiť nevyhovujúce prevedenie povrchu. Plán vypaľovania je požadovaný čas pri určitej teplote povrchu, ktorý je potrebné na dosiahnutie kompletného zosieťovania práškovej farby. Vypaľovanie je stanovené testovaním filmu náteru na rôzne fyzikálne vlastnosti, vrátane lesku, úderu, pružnosti a odolnosti voči rozpúšťadlám. Vypaľovanie alebo sieťovanie sa vo všeobecnosti pouvažuje za kompletné, ak zvýšený čas v peci už nezlepšuje žiadnu s týchto vlastností.
Napr.: pec nastavená na 200 ?C môže v skutočnosti zohriať predmet len na 180 ?C, alebo menej, v závislosti od hrúbky predmetu, ktorý sa bude natierať. Výrobok určený na vypaľovanie po dobu 10 minút pri 200 ?C nebude v tomto prípade dostatočne vypálený.
Je oveľa dôležitejšie poznať aktuálnu teplotu/teplotný profil predmetu, ako nastavenia pece a čas v peci. Výsledkom bude výrobok s plánom vypaľovania, ktorý najlepšie vyhovuje požiadavkám linky zákazníka.